Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je magické miesto, kde sa na sopečnom podloží stretávajú dva klimatické svety.  Končí tu horúca – južná časť Európy ( Panónska panva – Pannonicum ) a začína sa chladná – severná časť Európy ( Západné Karpaty – Carpaticum occidentale ).

Vinohrady tu ležia na úpätí Južných svahov Štiavnických vrchov a na priľahlej Ipeľskej pahorkatine. Svoje korene zapúšťajú hlboko do sopečného podložia, ktoré stvoril v pradávnych časoch mohutný vulkán Sitno.

Stratovulkán Sitno bol pôvodne vysoký do 4 km a zaberal asi 2 200 km². V jeho poklesnutej kaldere dnes leží architektonický skvost – mesto Banská Štiavnica.

Vinohrady pod Vulkánom Sitno ležia väčšinou na tufoch a andezitoch. Zjednodušene môžeme povedať, že mäkký tuf je sopečný popol a tvrdý andezit je sopečná láva. Sopečná pôda je porézna a vynikajúco absorbuje vodu, plyny a kyslík, ktoré má následne vinič k dispozícii, keď zapúšťa svoje korene do sopečného podložia.

Samotný vývoj stratovulkánu Sitno bol zložitý a prebiehal v období bádenu až sarmatu (zhruba v intervale pred 15,0 – 11,0 mil. rokov) v piatich hlavných cykloch. Počas tohto obdobia sa striedali explozívne a pokojné obdobia, počas ktorých vulkán chŕlil rôzne druhy sopečných vyvrenín.

 Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je malá oblasť, ktorá zahŕňa len zopár vinohradníckych dedínRybník, Čajkov, Nová Dedina, Podlužany, Devičany, Brhlovce, Bátovce, Žemberovce, Jabloňovce, mestečko Pukaneca čiastočne zachytáva aj severnú časť okresného mesta Levice.

Štiavnické vrchy,  súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom a sú budované andezitmi, ryolitmi , brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.

Ipeľská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny na úpätí Štiavnických vrchov  a tvorí severný výbežok západopanónskej panvy.  Miestami sa týči až do výšky 290 metrov nad morom. Do jej podložia zasahujú sopečné usadeniny zo Štiavnických vrchov.  Na ich zlomoch vystupujú minerálne a termálne vody v Santovke, Slatine a v Dudinciach.  Voda v Santovke má zloženie podobné morskej vode so znásobeným výskytom Ca2+ a sírovodíka.