Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je magické miesto, kde sa na sopečnom podloží stretávajú dva klimatické svety.  Končí tu horúca – južná časť Európy ( Panónska panva – Pannonicum ) a začína sa chladná – severná časť Európy ( Západné Karpaty – Carpaticum occidentale ).

Vinohrady tu ležia na úpätí Južných svahov Štiavnických vrchov a na priľahlej Ipeľskej pahorkatine. Svoje korene zapúšťajú hlboko do sopečného podložia, ktoré stvoril v pradávnych časoch mohutný vulkán Sitno.

Stratovulkán Sitno bol pôvodne vysoký do 4 km a zaberal asi 2 200 km². V jeho poklesnutej kaldere dnes leží architektonický skvost – mesto Banská Štiavnica.

Vinohrady pod Vulkánom Sitno ležia väčšinou na tufoch a andezitoch. Zjednodušene môžeme povedať, že mäkký tuf je sopečný popol a tvrdý andezit je sopečná láva. Sopečná pôda je porézna a vynikajúco absorbuje vodu, plyny a kyslík, ktoré má následne vinič k dispozícii, keď zapúšťa svoje korene do sopečného podložia.

Samotný vývoj stratovulkánu Sitno bol zložitý a prebiehal v období bádenu až sarmatu (zhruba v intervale pred 15,0 – 11,0 mil. rokov) v piatich hlavných cykloch. Počas tohto obdobia sa striedali explozívne a pokojné obdobia, počas ktorých vulkán chŕlil rôzne druhy sopečných vyvrenín.

 Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je malá oblasť, ktorá zahŕňa len zopár vinohradníckych dedín: Rybník, Čajkov, Nová Dedina, Podlužany, Devičany, Brhlovce, Bátovce, Žemberovce, Jabloňovce, mestečko Pukaneca čiastočne zachytáva aj severnú časť okresného mesta Levice.

Štiavnické vrchy,  súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom a sú budované andezitmi, ryolitmi , brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.

Ipeľská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny na úpätí Štiavnických vrchov  a tvorí severný výbežok západopanónskej panvy.  Miestami sa týči až do výšky 290 metrov nad morom. Do jej podložia zasahujú sopečné usadeniny zo Štiavnických vrchov.  Na ich zlomoch vystupujú minerálne a termálne vody v Santovke, Slatine a v Dudinciach.  Voda v Santovke má zloženie podobné morskej vode so znásobeným výskytom Ca2+ a sírovodíka.